|
Page 1 of 3 Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpe?uje riadenie mechanizmov tak
vedomých ?inností (myslenia a pohybu), ako aj neuvedomovaných telesných
funkcií (dýchania a trávenia).
Pod?a d?žky uchovávania informácií rozde?ujeme pamä? na ve?mi krátku , krátkodobú a dlhodobú.
Ve?mi krátka pamä? ? ?lovek si dokáže zapamäta? približne
20-sekundový interval. Tento typ pamäti je akýmsi sitom ? o potrebnosti
alebo nepotrebnosti danej informácie (vnemu), ?i sa dostane do vyššej
úrovne pamäti, rozhoduje osobná skúsenos? ?loveka.
Krátkodobá pamä? ? obsahuje informácie približne 20 minút staré,
ktoré sa natrvalo presúvajú do dlhodobej pamäti alebo sa zabúdajú.
Krátkodobá pamä? sa pokladá za vlastný vstupný proces a závisí od
momentálnej situácie ?loveka, motivácie u?i? sa, osobnostných
charakteristík a stravovacích návykov.
Dlhodobá pamä? ? informácie sa v nej zapisujú pomocou
špeciálnej formy bielkoviny a prepájajú synaptickými prepojeniami. Tie
sa ?asom môžu sta? ?oraz menej aktívne, až ?lovek danú informáciu
zabudne. Ak tomu chce predís?, môže si tieto štruktúry upev?ova? tým,
že si bude danú informáciu pravidelne pripomína? a pri jej zapamätávaní
použije ?o najvä?šiu skladbu rôznych zmyslových vnemov (kombinácia
slova, obrazu, zvuku, pohybu, ?inov a emócií). Pomáha aj vytváranie
vzájomných väzieb medzi viacerými osvojenými poznatkami. Pozitívne
emócie dokážu pozitívne vplýva? na u?enie a zapamätávanie. V takomto
prípade sa zapamätaná informácia spojí s emóciou, ktorá môže neskôr
vyjadrova? podvedomú preferenciu alebo odpor k danej informácii.
Podvedomie dokáže zabezpe?i?, že daný fakt nevnímame a že nedokážeme
ur?i?, pre?o to tak je.
Dlhodobá pamä? sa uchováva aj po závažných zraneniach mozgu,
pokia? nie sú poškodené štruktúry, ktoré sa pokladajú za jej centrá.
|
Mozog a pamä? 
