|
Page 1 of 2
Imunitný systém chráni organizmus pred cudzími látkami a pôvodcami ochorení. Taktiež pomáha udrža? rovnováhu (homeostázu) organizmu v stresových situáciách.
Imunitu rozoznávame nešpecifickú a špecifickú.
Nešpecifická imunita je vrodená. Je to prirodzená odolnos? organizmu proti pôvodcom infekcií a iným cudzorodým bunkám.
Špecifická imunita je uskuto??ovaná zložitými dejmi, v ktorých sú rozhodujúce biele krvinky - lymfocyty. Pod?a spôsobu vzniku a funkcie ich rozde?ujeme na B a T.
- B-lymfocyty vykonávajú protilátkovú obranu. Stykom s
antigénom (cudzorodá látka), ktorý prenikol do tela, sa B-lymfocyty
aktivujú, premie?ajú sa na plazmatické bunky a vytvárajú protilátky
bielkovinového charakteru - imunoglobulíny. Tie cirkulujú v krvi a
dostávajú sa do rôznych telových sekrétov. Protilátky antigén viažu a
zneškod?ujú. Ak sa stretne organizmus s tým istým antigénom druhýkrát,
tvoria sa protilátky rýchlejšie a vo vä?šom množstve. Protilátková
imunita má pre špecifickú obranu organizmu proti infekcii zásadný
význam.
- T-lymfocyty vykonávajú bunkovú obranu. Rozoznávajú
cudzorodé bunky a produkciou cytotoxických látok ich ni?ia. Preto napr.
spôsobujú neprijatie transplantovaných orgánov a tkanív. Pomocou
zvláštnych látok (imunosupresívnych) možno túto ?innos? T-lymfocytov
obmedzi? alebo potla?i?.
Poruchy imunitného systému, ktoré majú pri kontakte s
pôvodcami ochorení alebo s cudzími látkami za následok nedostato?nú
alebo chýbajúcu imunitnú reakciu organizmu, vedú u postihnutých k:
zvýšenej náchylnosti na infekcie (?astý výskyt infekcií, ?ažší priebeh
infekcií), náchylnosti na niektoré ochorenia, výskytu vážnych
systémových ochorení.
|
Imunita 
